Bezkofeínová káva: Záchrana pre tých, ktorí milujú chuť kávy, ale nemôžu si ju dopriať

Niet nad horúcu šálku kávy, ktorá zaženie všetok stres a únavu. Už pár jej dúškov nás okamžite nabije energiou. Môže za to kofeín obsiahnutý v káve, o ktorom je známe, že je prírodným stimulantom. Ak sa však pokúšate obmedziť príjem kofeínu z akéhokoľvek dôvodu, skvelou voľbou je pre vás bezkofeínová káva (decaf). V súčasnosti existuje zrnková, mletá aj instantná káva bez kofeínu, pričom rozdiel v chuti je minimálny a je len na vás, ktorý druh si vyberiete. V tomto článku sa dozviete, či obsahuje bezkofeínová káva kofeín, ako sa takáto káva vyrába, aj aké sú jej účinky na zdravie.

Čo je bezkofeínová káva

Bezkofeínová káva má podobné zloženie ako bežná káva, ale obsahuje oveľa menšie množstvo kofeínu. Takáto káva v sebe zvyčajne má podobné množstvá antioxidantov ako bežná káva, hoci výsledný obsah antioxidantov môže byť o 15 % nižší. Tento rozdiel je spôsobený malou stratou antioxidantov počas procesu dekofeinácie. Celý proces zbavovania kávy kofeínu prebieha ešte keď sú kávové zrná zelené, pred pražením.

Obsahuje bezkofeínová káva kofeín?

Bezkofeínová káva obsahuje v porovnaní s bežnou kávou len zanedbateľné množstvo kofeínu, no predsa nejaký áno. Štúdia zistila, že 180 ml šálka bezkofeínovej kávy obsahuje 0 – 7 mg kofeínu. Na druhej strane, priemerná šálka bežnej kávy obsahuje asi 70 – 140 mg kofeínu v závislosti od typu kávy, spôsobu prípravy a veľkosti šálky. Dekofeinácia odstráni minimálne 97 % kofeínu z kávových zŕn.  Podľa európskeho práva môže bezkofeínová káva obsahovať 0,1 % alebo menej kofeínu v pražených kávových zrnách a 0,3 % alebo menej v instantnej káve.

História bezkofeínovej kávy

Ak patríte k milovníkom kávy bez kofeínu, spomeňte si pri najbližšom dúšku na Friedlieba Ferdinanda Rungeho. Runge bol nemecký chemik z 19. storočia, ktorý sa dostal do pozornosti Goetheho. Goethe ako veľký milovník kávy a jej povzbudzujúcich účinkov požiadal Rungeho, aby vykonal analýzu kávových zŕn. To, čo Runge v zrnách našiel, bol kofeín.

Prvým, kto objavil praktickú metódu bezkofeinácie, bol Nemec Ludwig Roselius , šéf kávovej spoločnosti Kaffee HAG. Roselius objavil tajomstvo bezkofeinácie náhodou. V roku 1903 bola dodávka kávy pri tranzite zaplavená morskou vodou. Voda z kávy vylúhovala kofeín, ale nie chuť. Roselius vypracoval priemyselnú metódu, pomocou ktorej bolo možné tento proces odstránenia kávy z kofeínu zopakovať. 

Ukázalo sa však, že benzén použitý v tomto procese je možným karcinogénom. Hľadali sa preto nové techniky, ktoré by dokázali z kávových bôbov odstrániť kofeín a nezmeniť pritom výslednú chuť kávy. Väčšina z pôvodných techník dekofeinácie sa používa dodnes. Tento proces pritom vôbec nie je jednoduchý.

Ako vzniká bezkofeínová káva

Bezkofeínová káva a jej výroba väčšinou nespadá pod réžiu samotných kávových spoločností. Robia to špecializované spoločnosti na dekofeínovanie. Mnohé z týchto spoločností sídlia v Európe, Kanade, USA a Južnej Amerike. Celý proces dekofeinácie začína ešte pre pražením, v opačnom prípade by výsledná káva chutila veľmi zle. 

Metódy dekofeinácie kávy:

–       Metóda chemických rozpúšťadiel

–       Švajčiarsky vodný proces

–       Horský vodný proces

–       Extrakcia superkritickým CO2

Metóda chemických rozpúšťadiel

Najrozšírenejším spôsobom, ako kávu zbaviť kofeínu je namočenie do rozpúšťadla – zvyčajne metylénchloridu alebo etylacetátu. Metylénchlorid sa používa aj ako odstraňovač náterov a odmasťovač. Etylacetát je prírodný ovocný éter, ktorý sa zvyčajne vyrába z kyseliny octovej a používa sa aj na výrobu odlakovača na nechty. Kávové zrná sa najskôr namočia do vody a potom sa zalejú roztokom, ktorý obsahuje jedno z týchto rozpúšťadiel. Voda s rozpúšťadlom sa potom opakovane používa, kým sa nenaplní kávovými arómami a zlúčeninami. V tejto fáze procesu nestrácajú kávové zrná takmer žiadnu chuť, pretože sú namočené v koncentrovanej kávovej esencii.

Vodný proces

Ďalšie dve metódy využívajú pri dekofeinácii vodu. Pri metóde švajčiarskeho vodného procesu sú zrná namočené do veľmi horúcej vody. Na odstránenie kofeínu sa používa filter s aktívnym uhlím. Dochádza tu k čiastočnému odstráneniu prospešných látok, olejov a aróm, preto sa voda nechá odpariť. Vzniká koncentrát, vďaka ktorému sa do zŕn pomocou nástrekov alebo opätovného lúhovania takmer všetky látky vrátia. Proces, ktorý sa začal využívať vo Švajčiarsku v 30. rokoch 20. storočia, bol prvýkrát komerčne použitý v roku 1979. Získal si priazeň, pretože to bola prvá metóda dekofeinácie, pri ktorej sa nepoužívali rozpúšťadlá.

Veľmi podobný je tzv. horský vodný proces, pri ktorom sa zelené kávovníkové zrná lúhujú vo vode z ľadovcov z hôr Pico de Orizaba v Mexiku. Práve v Mexiku je tento tradičný proces najpoužívanejším.

Extrakcia superkritickým CO2

Extrakcia superkritickým CO2 aj metóda, ktorá zahŕňa použitie kvapalného oxidu uhličitého, ktorý vznikol pri vysokom tlaku a teplote – vzniká tzv. superkritická CO2. Zrnká, ktoré boli namočené vo vode, sa vložia do extrakčnej nádoby, ktorá sa utesní a pod vysokým tlakom sa vpustí kvapalný oxid uhličitý. Kvapalný CO2 vyťahuje kofeín z kávovníkových zŕn a po vstrebaní kofeínu sa kvapalina CO2 prenesie do absorpčnej komory. Tlak sa uvoľní a kvapalný CO2 sa vráti do plynného stavu. Kofeín sa tak doslova vyparí. Táto inovatívna metóda je veľmi obľúbenou, pretože kofeín je z kávových zŕn odstránený bez použitia chémie. Zo všetkých procesov sa počas tejto metódy ponecháva najviac ,,dobrých“ látok v zrnách. Táto metóda je však zároveň aj finančne najnáročnejšou. 

Bezkofeínová káva a škodlivosť

Medzi niektorými spotrebiteľmi kávy vyvolalo použitie metylénchloridu v procese dekofeinácie obavy. Vdýchnutie aj malého množstva metylénchloridu, približne v koncentrácii 200 častíc na milión (ppm) vo vzduchu, môže mať viaceré negatívne účinky na náš organizmus.  Podľa amerického Úradu pre potraviny a liečivá (FDA) ale použitie tejto látky pri výrobe bezkofeínovej kávy nepredstavuje riziko. Stanovené sú veľmi prísne pravidlá.  Po odstránení kofeínu môže káva obsahovať najviac 10 častíc na milión (jedna tisícina percenta) spomínaného metylénchloridu. 

Všetky štyri metódy dekofeinácie sú bezpečné a akonáhle je kofeín odstránený, zrná sa umyjú, naparia a pražia pri teplotách, pri ktorých sa odparia tekutiny používané pri dekofeinácii. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že by pitie bezkofeínovej bolo škodlivé pre zdravie človeka a dokonca môže jej pitie zahŕňať niektoré zdravotné výhody bežnej kávy.

Bezkofeínová káva a jej účinky 

Rastúci počet vedeckých výskumov naznačuje, že káva obsahuje niekoľko zlúčenín, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie. Pitie kávy môže znížiť riziko vzniku určitých druhov rakoviny. Našla sa aj súvislosť medzi pitím kávy a zníženým rizikom úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Najčastejšie dochádza k zníženiu rizika u ľudí, ktorí pijú dve až štyri šálky kávy denne. Väčšina výskumov sa však zamerala na zdravotné prínosy bežnej kávy, pričom len málo štúdií sa zameriavalo konkrétne na kávu bez kofeínu. 

Všetkého ale veľa škodí a platí to aj v prípade kávy. Nadmerná konzumácia kávy môže viesť k zdravotným problémom ako je nespavosť, úzkosť, svalové chvenie a žalúdočné nevoľnosti. Na príjem kofeínu by si mali dať pozor najmä ľudia so zvýšeným krvným tlakom, tehotné ženy a dojčiace matky. Pitie bezkofeínovej kávy v tehotenstve a to, aké má na ženu aj dieťa účinky je podrobnejšie rozpísané v ďalšom článku na našom blogu.

Ktorá bezkofeínová káva je teda najlepšia?

Takmer každá kávová spoločnosť ponúka aj kávu bez kofeínu a neprítomnosť kofeínu sa na výslednej chuti skoro vôbec neprejavuje. Ako teda zistiť ktorá bezkofeínová káva je najlepšia a ktorú si vybrať? Ako sme spomenuli vyššie, všetky spôsoby dekofeinácie sú pre ľudí bezpečné, avšak najobľúbenejšia je v kávovom svete prírodná CO2 metóda. Môžete si vybrať bezkofeínové kávy, ktoré boli zbavené kofeínu aj inými metódami, avšak pri výbere bezkofeínovej kávy určite dbajte na to, aby ste si zvolili kvalitnú bezkofeínovú zrnkovú kávu.