História kávy: zaujímavé fakty, ktoré ste o káve možno nevedeli

Kto by si myslel, že za vznikom kávy stojí nudný príbeh je na omyle. Jej voňavé a chutné zrnká precestovali po stáročia celý svet, pričom neraz zaujímavým spôsobom ovplyvnili celé národy aj ich ekonomiku. Nie je žiadnou novinkou, že káva pochádza z Etiópie. Po jej objavení vo východnej Afrike sa káva dostala do západnej Európy, kde bola vyhľadávaná ďalšími civilizáciami, odkiaľ sa dostala na východ do Ázie. Malé zrnká sú v súčasnosti druhou najväčšou komoditou, s ktorou sa obchoduje v globálnom meradle (prvou je ropa). Ročne sa spotrebuje 400 miliárd šálok kávy. Ako sa ale jej zrnká dostali z Afriky až do vašej obľúbenej šálky?

Objavenie kávy

Obľúbený príbeh o pôvode kávy z  9. storočia n. l. rozpráva o etiópskom pastierovi kôz menom Kaldi. Kaldi dozeral na svoje kozy, pričom si všimol ich zvláštne správanie, boli až výnimočne aktívne. Zistil, že jedia akési červené bobule a dospel k záveru, že práve tie boli príčinou ich nezvyčajného správania. O svoje zistenie sa podelil s mníchom, ktorého nadchla predstava, že existuje niečo, čo by mu pomohlo zostať hore celú noc a modliť sa.

Iný príbeh hovorí, že mních nesúhlasil s ich používaním a hodil ich do ohňa. Navôkol potom začala rozvoniavať krásna aróma prvej praženej kávy na svete.

Ďalšia legenda pojednáva o Omarovi, ktorého vyhostili do púšte. Jediné, čo v púšti našiel, boli červené bobule, vďaka ktorým prežil a s ktorými sa vrátil domov.

Všetky tieto legendy pochádzajú ešte z čias, kedy sa kávové zrná nepoužívali na prípravu horúceho kávovéh nápoja ako ho poznáme dnes.

Cesta kávy na Blízky východ

Hoci sa tieto príbehy o objavení kávy neopierajú o žiadne fakty a nie je možné ich dokázať, isté je, že káva naozaj pochádza z Etiópie. Jej ďalšia cesta v 15. storočí smerovala na sever, cez Červené more do Jemenu. Nie je náhoda, že prístav, kam dorazila, sa volal Mocha. Z Jemenu, kde sa káva pestovala, sa dostala ďalej do Egypta, Turecka a Perzie. Práve na Blízkom východe sa stal nápoj nesmierne populárnym, až kým ho súd v Mekke nevyhlásil za zakázaný (historicky prvá prohibícia kávy) kvôli jeho povzbudzujúcemu účinku. V uliciach vypukli nepokoje, až kým zákaz nebol zrušený.

V tomto období tiež hovoríme o vzniku prvých kaviarní, okolo ktorých sa sústredil spoločenský život a v ktorých neraz dochádzalo ku kritickým debatám, ktoré doslova ovplyvnili históriu. To bol aj skutočný dôvod, pre ktorý bola káva dočasne zakázaná.

Vznik prvých kaviarní v Európe

Ako vzrastala popularita kávy, viaceré štáty prejavili záujem o jej pestovanie. Tak sa začalo s jej rozsiahlym pestovaním v južnej Indii. Veľký záujem o čarovné zrná prejavovali aj Holanďania, ktorí pašovali kávovníky z Jemenu, v snahe dopestovať zrná v Holandsku. Pre nevyhovujúce klimatické podmienky ich plány zlyhali. Z Cejlónu sa dostali kávové sadenice holandskému guvernérovi Javy v Indonézii a koncom 16. storočia sa tak začala pestovať káva v Európe.

Diabolský nápoj

Nie len v arabských krajinách bola káva zakázaná. Na začiatku 17. storočia cirkev označila nápoj za satanský. Napokon cirkev svoj názor zmenila a Klement VIII. kávu pokrstil. Ľudia si tak obľúbený nápoj mohli bez výčitiek vychutnávať plnými dúškami v kaviarňach, ktoré sa postupne rozrastali po celej Európe. Ako dnes, tak aj minulosti boli kaviarne miestom podnetných diskusií a dôležitých rozhovorov, ktoré by nebyť kávy, možno ani nikdy nevznikli. Nie len kráľovský dvor vo Francúzsku podľahol čaru chvíľ strávených nad šálkou dobrej kávy, v spoločnosti svojich priateľov si ju veľmi radi a často vychutnávali aj Angličania.

To malo za následok vznik ženskej petície proti káve v snahe zakázať kávu a priviesť svojich mužov späť domov (keďže ženy mali vtedy vstup do podobných podnikov zakázaný).

Káva a Slovensko

K menej známym príbehom o káve a o tom, ako sa dostala na Slovensko, patrí príbeh o špiónovi, ktorý Svätej rímskej ríši pomohol vyhrať vojnu.

Muž menom Kulczycki, poľský šľachtic, narodený v meste Sambor na dnešnej Ukrajine, ovládal turecký jazyk a preto jednal s Osmanskou ríšou. Osmanská ríša vtedy ovládala väčšinu juhovýchodnej Európy a chcela sa rozšíriť na západ. Kulczycki bol následne požiadaný, aby jej armádu špehoval. Na nebezpečnej misii sa mu podarilo zistiť, že Turci chystajú masívny vojnový útok proti Viedni. Táto informácia výrazne dopomohla k víťazstvu Svätej rímskej ríše v roku 1683 a preto si mohol vybrať čokoľvek z vojnovej koristi. Kulczycki si, prekvapivo, vzal len vrecia kávy. Vďaka majetku, ktorý mu darovala Viedeň, otvoril jednu z prvých verejných kaviarní vo Viedni.

Chuť kávy bola pre väčšinu Európanov ale horká a preto ju Kulczycki začal sladiť medom a cukrom, neskôr pridal aj mlieko. To bolo vo svete prípravy kávy úplnou novinkou. V jeho kaviarni malo vzniknúť aj prvé cappuccino pomenované na počesť kapucína (františkánskeho mnícha), ktorý obľuboval kávu so speneným mliekom. Kulczycki je dodnes považovaný za patróna viedenskej kávy.

V roku 1714 otvoril prvú kaviareň v Prahe Arab Jiří Deodat, s ktorým je spojená aj jedna z najstarších zmienok o káve a jej výrobe v Čechách.

Vznik prvých kaviarní v Bratislave bol výrazne ovplyvnený týmto trendom u našich susedov a práve vďaka tomu došlo k otvoreniu kaviarní aj u nás.

Príchod kávy do Ameriky

V 18. storočí sa káva prvýkrát dostáva aj na územie Ameriky. Za všetko mohol Kapitán francúzskeho námorníctva Gabriel Mathieu de Clieu, ktorého cieľom bolo založiť kávovú plantáž na Martiniku. Práve tam boli ideálne podmienky na jej pestovanie. Udržať rastlinu pri živote počas dlhej a náročnej cesty cez Atlantik nebolo vôbec jednoduché. Kapitán sa dokonca často vzdal svojho prídelu vody, len aby kávovník udržal pri živote. Po príchode na ostrov ho tajne zasadil medzi ostatné rastliny. Do niekoľkých rokov sa kávové plantáže rozšírili po zvyšku Karibiku aj Strednej a Južnej Ameriky.

Brazília a moderné kávové impérium

Brazília dnes pestuje viac kávy ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Začiatok pestovania na brazílskom území sa spája s brazílskym plukovníkom, ktorého meno bolo Francisco de Melo Palheta. Ani v tomto prípade ale nejde o žiadny nudný príbeh, práve naopak. Brazílsky plukovník si od francúzskeho guvernéra vyžiadal sadenice kávy. Ten mu ich odmietol vydať. Francisco ale vedel, čo robiť. Zviedol jeho manželku a ona mu ich následne tajne odovzdala. Začiatkom 19. storočia začala v Brazílii rásť výroba kávy a v roku 1852 sa už krajina stala najväčším producentom kávy a zostala ním dodnes.

Bostonské pitie čaju a jeho dôsledky

V roku 1773 sa odohrala udalosť známa ako Bostonské pitie čaju, ktorá výrazne ovplyvnila nárast popularity kávy v Amerike. Skupina vlastencov, ktorí boli oblečení ako americkí Indiáni, sa vkradla na palubu lodí a potopili do oceánu 342 debien čaju, ktoré priviezla Východoindická spoločnosť. Urobili tak, aby sa vzbúrili proti anglickej dani za čaj, ktorá sa mala zvýšiť. Čaj sa tak stal extrémne nepatriotickým a káva ho plne nahradila. Od tej doby sú Spojené štáty popredným dovozcom kávy a naďalej nakupujú oveľa viac kávy ako ktorákoľvek iná krajina.

Káva, ako ju poznáme dnes

V 19. storočí už bola káva globálnym fenoménom. Od tej doby sa inovácie v oblasti praženia, balenia a varenia kávy výrazne menili a v tejto oblasti rozhodne nie sme na konci cesty. Od starovekých pastierov kôz a mníchov, ktorí bobule kávy prežúvali a varili nepraženú kávu, cez zákaz pitia kávy na rôznych územiach a z rôznych dôvodov, až po latté art vo vašej obľúbenej kaviarni. Taký je príbeh nápoja, ktorý si v priebehu storočí podmanil celý svet.